Vojna s PoľskomV dôsledku nemeckých strategických plánov sa v lete 1939 začína meniť obranná zostava Slovenskej armády. Ak sa dovtedy stavali väčšinou samostatné prápory, dislokované najmä na hraniciach s Maďarskom, v druhej polovici roka sa nemecké vojenské orgány usilovali presmerovať ťažisko Slovenskej armády na sever. (Bobák, 2000, s. 185) 23. augusta 1939 odoslal z Berlína štátny podtajomník MZV E. Woermann telegram vyslancovi H. Bernardovi do Bratislavy. Doslova sa v ňom hovorilo: „Prosím, aby ste slovenskej vláde bezodkladne zdelili nasledujúce: Podľa tunajších správ možno v každej chvíli rátať s poľskými akciami proti slovenskej hranici. V záujme ochrany Slovenska pred prekvapením prosí nemecká vláda slovenskú vládu, aby ihneď dala súhlas s nasledovným: 1. Aby hlavný veliteľ nemeckej armády v záujme zabezpečenia severnej hranice Slovenska ihneď disponoval Slovenskou armádou. 2. Aby hlavný veliteľ nemeckých leteckých síl disponoval letiskom v Spišskej Novej Vsi a v prípade potreby vydal všeobecný zákaz štartu slovenských leteckých síl. Prosíme, aby ste v tejto súvislosti poukázali na to, že vzhľadom na prípadný konflikt s Poľskom by sme boli ochotní, ak sa zo strany slovenskej vlády stretneme s očakávanou lojálnou spoluprácou: 1. garantovať hranice voči Maďarsku. 2. zasadiť sa za prinavrátenie pohraničných oblastí, odstúpených Poľsku na jeseň 1938 v prípade, že Poľsko sa dostane do vojny s Nemeckom. 3. potvrdiť, že v prípade, ak by sa Poľsko pustilo do vojny s Nemeckom, Slovenská armáda sa nenasadí mimo Slovenska. Prosím, aby ste sa postarali, aby slovenská vláda bezodkladne, bez časovej straty, dala súhlas hore spomínaným žiadaným opatreniam. Prosím, aby ste politické informácie tlmočili v prísne dôvernej forme.“ (Bobák, 2000, s. 185) 24. augusta 1939 predniesol nemecký vyslanec predstaviteľom slovenskej vlády (prítomný: predseda vlády Dr. J. Tiso, minister obrany F. Čatloš a Š. Polyák, zástupca zahraničných vecí) želanie ríšskej vlády. Generál Barckhausen im objasnil vojenské požiadavky, ktoré boli prijaté bez výhrad. Bernard v telegrame do Berlína oznamoval, že slovenský minister (myslel tým Čatloša) bol očividne veľmi spokojný s vyhliadkou na garanciu slovensko-maďarských štátnych hraníc. Telegram uzatváral prosbou slovenskej vlády ríšskej vláde, „aby sa zasadzovala aj za prinavrátenie slovenských oblastí odstúpených Poľsku v roku 1920 a to aj v tom prípade, keby nemalo dôjsť k vojne medzi Poľskom a Nemeckom. Slovenská vláda prosí... prosí aj ústne a písomné potvrdenie sľúbenej garancie.“ (Bobák, 2000, s. 185) Osobitne povšimnutiahodné sú tri skutočnosti: garancia slovensko-maďarských štátnych hraníc, prinavrátenie území, ktoré Slovensku zobralo Poľsko, ako aj ubezpečenie, že v možnej vojne Slovenská armáda neprekročí hranice Slovenska. Všetky ponuky (garancie) boli zo strany Nemecka veľmi ústretové, no napriek tomu neboli v slovenskej vláde jednoznačne prijaté. (Bobák, 2000, s. 185) Už 29. augusta bolo utvorené Veliteľstvo slovenskej poľnej armády v Spišskej Novej Vsi vedenej generálom Čatlošom. 1. septembra 1939 (niektorými historikmi je tento dátum považovaný za začiatok druhej svetovej vojny) vstúpila Slovenská armáda po boku nemeckého wehrmachtu do proti-poľského ťaženia. V mobilizácii prebiehajúcej od 28. augusta bolo povolaných sedem ročníkov zálohy. Nástup záloh však bol z mnohých príčin pomalý, od nechuti časti vojakov bojovať proti Poľsku až po technické problémy. 17. septembra sa k ťaženiu pridal aj Sovietska armáda. Za necelé tri týždne bolo Poľsko porazené a rozdelené. Slovensko, ako jediný štát sa zúčastnil na nacistickom vojnovom ťažení proti Poľsku. A. Hitler, nesmierne nadšený slovenskou účasťou na tomto ťažení, sa rozhodol vrátiť Slovensku územia, ktoré Poliaci obsadili v rokoch 1918-1920 a 1938. Dokonca ponúkol aj Zakopané s okolím na zaokrúhlenie slovenských hraníc, ale Tiso to odmietol, s argumentáciou, že tam nebývali Slováci a nikdy to nepatrilo Slovensku. |
|
|
