|
Večný zápas dobra a zla Nie sú ešte zažehnané bohorúhavé snahy, ktoré naše najpeknejšie kresťanské sviatky na spôsoby všelijakých pohanských mytológií vysvetľujú. Z príležitosti našich sviatkov, keď my kresťania slávime a jubilujeme, rozpínajú sa títo kramári zvlášť po sviatočných číslach svojich novín o tom, ako sú Vianoce napr. kópiou pohanského obradu slnka atď. No okolnosť táto nebude, lebo nesmieme byť sprchou na naše sviatočné - slávnostné city. Ani najmenej neodvrátia myseľ našu od tých večných právd, ktorých prejavmi sú tie udalosti, ktoré v jednotlivých riadkoch slávime. Áno sú a zostanú nám Vianoce pamiatkou zostupujúceho Boha na zem, sú a zostanú nám vždy milou rozpomienkou na nekonečnú láskavosť Božiu. Vianoce sú sviatkom lásky a preto budia lásku v toľkých srdciach...
Pri tom všetkom ale že z tej úprimnej duše sa pridržíme náboženského obsahu sviatkov našich a tenže nijako zahaliť nedáme, nemôžeme sa ubrániť tomu, aby sme podriadené okolnosti základného obsahu toho – ktorého sviatku nezrovnávali s udalosťami života nášho.
Veď keď si napr. teraz na Vianoce uvážime, že prišiel Kristus na svet nosiac v srdci svojom poklady večného a časného blahobytu národa svojho, a ten národ ho neprijal, z toho národa mu len práve tá chudoba víta, kdežto ostatní sa postavia rovno proti nemu, že i Herodes, ktorý predsa mohol v ňom nájsť oslávenie mena svojho, postaví sa medzi osnovateľov odboja proti nemu, a keď svoj život s týmto zrovnávame, či nenájdeme v tom, keď i nie odôvodnenie, ale aspoň uspokojujúce vysvetlenie všeličoho?
Večný zápas dobra a zla trvá ďalej. Prejavuje sa i v našom živote. Čím že nás teda prekvapiť, že proti dobru našej doby obrátia sa mnohí? – ešte i takí, ktorí by sťa Herodesovia svoje oslávenie mohli získať pridaním sa do služby dobra? Či smie nás znechutiť, že ešte i vykladatelia Písiem, kňazi sa postavili proti dobru? Zápas dobra a zla je večný. Priebeh jeho vždy bude sledovaný tými istými zjavmi, lebo pomer dobra a zla nikdy nemôže ináč stanovený, než bol odjakživa.
Jedno je však isté: konečné víťazstvo dobra.
Cez tmavé mrákavy a ťažkú hmlu nesnadno sa prebíja slnko. Neustále, akoby vedelo, že svetlo ho potrebuje a že bez neho by svet zahynul.
Zasvätili sme život svoj v tomto večnom zápase po boku dobra. Nechže nás teda uspokojuje paralelizmus vo všetkých fázach boja sa ukazujúci. Preto žiadne prekvapenie, žiadne znechutenie. Konečné víťazstvo dobra je isté! Buďme si vedomí, že bez nášho boja národ by zahynul a keď sa pravda naša ťažko prebíja, nesmieme pripustiť, aby pomocou sebeckosti zvíťazilo, čo len dočasné zlo.
Autor: Dr. Jozef Tiso, vyšlo v Slováku na Vianoce v roku 1925 |
|
|
