|
Boj proti nepriateľom štátu od Reinhard Heydrich
Keď na tomto mieste hovoríme o nepriateľoch štátu napriek vynikajúcemu volebnému výsledku a dôvere, ktorú nemecký národ vyjadril Vodcovi, robíme tak preto, lebo skúsenosť nás učí, že všetci starí veľkí nepriatelia nielen v nemeckom národe teraz zdvoj- až strojnásobia svoje snahy o zničenie Vodcovho diela alebo aby ho minimálne sabotovali. Pretože práve výsledky volieb im ukázali, že ich pôsobenie medzi ľudom nemalo ten úspech, aký si priali.
Národný socializmus sa môže (z historického hľadiska) len vtedy úplne presadiť a zakoreniť svoju myšlienku v celom národe, keď úspešne skončí svoj boj proti nepriateľom štátu. Boj je len vtedy úspešne skončený, keď je protivník na dlhšiu dobu zbavený schopnosti bojovať a tak to aj ostane. Vo vojne nie je dôležitý počet vyhratých bitiek, ale celkový výsledok. To, či boj alebo vojna skončí úspešne alebo nie, závisí od toho, či sme správne pochopili a odhalili metódy, prostriedky a fyzický a duševný stav nepriateľa a na základe toho ho správne potierali.
Ak teda máme za úlohu napísať zrozumiteľné pojednanie o nepriateľoch štátu, musíme sa zamerať na prostriedky a metódy, ktoré používa nepriateľ a na svoju vlastnú obranu.
Nepriateľ štátu
V minulosti liberáli vychádzali zo štátu a nie z národa. Vymysleli si, že štát je vlastná veličina, ktorá existuje mimo národa. Ak teda chceli určiť, kto je nepriateľ štátu, bol ním každý, kto bojoval proti štátnej aparatúre. To, kto je nepriateľom štátu, sa menilo podľa toho, či bola vláda národná, stredopravá alebo marxistická. Národný socializmus však už nevychádza zo štátu, ale z ľudu. Takto to už smerodajne povedal aj Adolf Hitler v „Mein Kampf“. Štát opisuje ako „prostriedok k dosiahnutiu cleľa“, ako „zriadenie pre ten-ktorý národ“ na zachovanie a podporu „spoločnosti fyzicky a duchovne rovných bytostí.“
V súlade s tým poznáme my, národní socialisti, iba nepriateľa ľudu. Vždy sa jedná o toho istého. Je to nepriateľ rasovej, národnej a duševnej podstaty nášho národa. Nepriatelia ľudu boli tie sily, ktoré v minulosti riadili štát a bojovali proti nám národným socialistom ako nepriateľom štátu. Tak sme zažili kurióznu situáciu, keď sme boli označovaní za nepriateľov štátu, zatiaľ čo nepriatelia ľudu sedeli vo vláde. Vtedajší vládcovia štátneho aparátu, nepriatelia ľudu v pravom zmysle slova, mohli okrádať nemecký národ vo všetkých oblastiach života o jeho silu a pritom bojovať proti nám národným socialistom naoko podľa práva ako nepriateľom štátu, pričom my sme bojovali o zachovanie nášho národa. My sme však tento systém vyradili z hry jeho vlastnými zbraňami. Hrali sme podľa jeho pravidiel hry, boli sme „legálni“ ako to chcela ústava a s ústavnými prostriedkami sme zničili systém, ktorý nemal žiadnu vnútornú náplň a bol kedykoľvek pripravený vzdať sa sám seba, pokiaľ sa taký proces udial legálnou cestou.
Na základe nášho svetonázoru a poučení z našich bojov o moc je nám jasné, že jediný správny spôsob vedenia štátu je ten, kde nepriateľ štátu a nepriateľ ľudu je jedna a tá istá osoba. A takéto vedenie máme teraz. V národnosocialistickom štáte chápeme nepriateľov štátu ako nepriateľov ľudu. Fakt, že nepriatelia ľudu sú zároveň najzarytejšími protivníkmi štátneho aparátu obsadeného národno-socialistickou mocou a že sa pojmy nepriateľ štátu a nepriateľ ľudu nedajú od seba oddeliť, vyplýva z toho, že štát je nástrojom pre národ v podaní jeho najlepšej reprezentácie, t.j. hnutia a že podľa slov Vodcu nerozkazuje štát nám, ale my jemu.
Národný socializmus, ktorý sťaby duch hnutia viedol boj o moc zo základov svetonázoru, skoncuje aj s liberálnym štýlom boja proti nepriateľom štátu. Podľa liberálneho zmýšľania sa v rámci boja proti nepriateľom štátu vždy potierali len protištátne činy a samotná organizácia združujúca nepriateľov štátu.
Národný socializmus si berie na mušku duševné sily protivníka. Ide mu o to, aby ich spoznal a zasiahol. Dnes vieme, že sú to stále tí istí: Žid, slobodomurár a politicky angažovaný duchovný. Ich ciele zostávajú rovnaké a ich organizácia sa vždy prispôsobí práve platným právnym normám. Ich boj smeruje proti našej štátnej a straníckej organizácii a duševným základom našej myšlienky. Detaily tejto taktiky protivníka sú podrobne popísané v inej publikácii (por. Heydrich: Premeny nášho boja (Die Wandlungen unseres Kampfes)).
Účinný boj proti našim protivníkom musíme postaviť na fakte, že za otvorene vystupujúcimi protivníkmi sa vždy skrývajú stále rovnaké nebezpečné duševné sily. Títo sú poslaní ako predvoj, aby preskúmali terén. Keďže vieme, že protivník nie je hlúpy, môžeme predpokladať, že sa silou-mocou pokúsi dostať sa na kľúčové pozície štátneho aparátu. Odtiaľto môže lepšie ísť za svojimi cieľmi, spoznať silné a slabé stránky aparátu, ktorý chce poraziť a je schopný tiež odvrátiť opatrenia namierené proti nemu samému.
Keďže poznáme protivníka, môžeme vyvodiť závery pre organizáciu, metódy a ľudské zdroje našej inštitúcie určenej na boj s ním.
1. Štátna polícia musí byť štruktúrovo vybudovaná tak, aby na jednej strane nesabotovala rozsiahlu, štátom vybudovanú správu. Preto musí byť do istej miery previazaná so všeobecnou štátnou správou. Na druhej strane to musí byť uzavretá organizácia, čo jej dáva možnosť priameho sprostredkovania príkazov a hlásení. Toto je nutné pre prípad, žeby sa nepriateľovi podarilo šikovne preniknúť do správneho aparátu. Okrem toho je nutné, aby pre isté úlohy (napr. rozviedka) bol pracovný tím čo najmenší, aby sme zabránili úniku tu strážených tajomstiev. Tieto potrebné veci sú už pre Prusko zákonom z 10. 2. 1936 splnené.
2. Ľudské zdroje pre bojovú štátnu políciu nesmú byť hocijaké. Nestačí samotné vzdelanie v oblasti správy a kriminalistiky, hoci aj to je veľmi potrebné. Aj najlepší špecialista na vlamačky sa nemusí ani po niekoľkoročnom trénovaní stať vhodným bojovníkom proti komunizmu. Čisto technické schopnosti by možno stačili na zatknutie ilegálneho funkcionára KPD (Komunistická strana Nemecka, Kommunistische Partei Deutschlands) a objektívne určenie stavu veci. Ale na potieranie nepriateľov štátu patrí navyše bezpodmienečné prijatie národno-socialistickej myšlienky a dobrá znalosť protivníka. Muži zo štátnej polície musia byť preto všetci rovnako duševne naladení. Musia sa vnímať ako jeden bojový kolektív. Toto je mimoriadne potrebné, lebo skúsenosť nás učí, že jednotlivec veľa nezmôže proti veľkému, jednotne vedenému protivníkovi a preto sa dlhotrvajúce zamestnávanie negatívnymi záležitosťami dá vydržať len vtedy, keď sa tieto vyrovnávajú pozitívnymi skúsenosťami z pracovného kolektívu. Aj to je dôvod, prečo je veľa členov štátnej polície zároveň aj v SS.
3. Spôsoby potierania protivníka: a) Svetonázorový boj proti samotným základom protivníka môže byť vedený len zo strany národnosocialistickej idey a teda národnosocialistickým hnutím. b) Štátna polícia musí na základe svetonázoru rozoznať organizačné formy a strategické a taktické úmysly protivníka ako celku: aa) aby takto poučila nositeľov ideologického boja bb) aby sa na základe toho vytvorili ideologické základy pre taktické a kriminalistické monitorovanie a potieranie jednotlivých nepriateľov štátu a protištátnych organizácií.
4. Bezpečnostná služba (SD – Sicherheitsdienst). Štátna polícia bude pri svojich úlohách podporovaná straníckou organizáciou Bezpečnostnej služby ríšskeho Vodcu SS (bez exekutívnych oprávnení). Táto bezpečnostná služba je súčasťou celkového útvaru SS, na ktorú ríšske vedenie NSDAP prenieslo spravodajskú úlohu monitorovania a výskumu ideologických protivníkov národného socializmu. Prirodzene zodpovedá geografické členenie Bezpečnostnej služby deleniu vo všeobecnom SS. Muži Bezpečnostnej služby sú vedúcimi v SS a striedajú sa pri práci v Bezpečnostnej službe a všeobecnom SS. Zatiaľ čo na jednej strane sú úlohy štátnej polície taktickej a exekutívnej povahy, má na druhej strane Bezpečnostná služba za úlohu pomocou spravodajstva a výskumu zadať strategické základy pre vedenie hnutia a tým aj štátu. Nutná úzka spolupráca Bezpečnostnej služby hnutia a štátnej polície je zaistená tak, že ríšsky Vodca SS je sám osebe najvyšším veliteľom Bezpečnostnej služby a zastupujúci šéf gestapa a vedúci gestapa je na druhej strane zastupujúcim šéfom pre Bezpečnostnú službu.
Na záver sa dá povedať nasledovné:
Národný socializmus vidí v nepriateľovi štátu nepriateľa ľudu. Všetky prejavy protištátnych síl nás vždy dovedú k nepriateľovi ľudu, pretože sú z tejto pozície vedené, podporované a riadené. Proti nepriateľovi ľudu môžeme bojovať len vtedy, keď spoznáme myšlienky jeho metodiky a jeho prostriedky. Túto úlohu pokrýva gestapo a Bezpečnostná služba SS, ktoré takto dávajú príklad jednoty strany a štátu.
|
|
|
