Barbarossa
Slovenský štát udržiaval so Sovietskym zväzom nadštandartné vzťahy. Keď 2. februára 1940 do Bratislavy prišiel vyslanec ZSSR Grigorij Maximovič Puškin, pri svojej nástupnej audiencii pozdravil nastúpenú vojenskú skupinu po slovensky: „Čestná rota, Na stráž!“ a prezidentovi Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi povedal:
„Odovzdávajúc Vám listiny, ktoré ma akreditujú u Vás ako mimoriadneho vyslanca a splnomocneného ministra, vymenovaného Predsedníctvom najvyššieho sovietu ZSSR, s radosťou Vám môžem oznámiť, že národy Sovietskeho zväzu vzali s hlbokým zadosťučinením na vedomie nadviazanie diplomatických stykov medzi Sovietskym zväzom a Slovenskou republikou. V dôsledku vojny v Európe nadviazanie týchto stykov prekračuje rámec obyčajných záujmov našich dvoch štátov.“ Ale keď dňa 22. júna 1941 vojenské sily Nemeckej ríše zahájili útok na ZSSR (čím podľa viacerých historikov rozpútali druhú svetovú vojnu) a Slovensko ako spojenec Nemecka sa tiež zúčastnil na tejto invázii, diplomatické styky so Sovietskym zväzom boli na druhý deň prerušené. Ešte v deň zahájenia plánu „Barbarossa“ vypovedal Dr. Tuka Sovietskemu zväzu vojnu, len aby predbehol Maďarov, čím sa z prestížnych dôvodov nemohli zaliečiť Nemcom, že sú im bližší ako Slováci. Toto je jedna z diplomatických stratégií Vojtecha Tuku v úsilí o prinavrátenie stratených území z roku 1938. Počas tejto vojny slovenskí vojaci bojovali na súši i vo vzduchu. Dokonca ako prví vyznamenaní príslušníci letectva na východnom fronte boli dvaja Slováci medailou „Za hrdinstvo“ 2. a 3. triedy. Koncom októbra 1941 navštívili slovenskí štátnici Hitlera v jeho hlavnom stane, ten im povedal: „V Slovákoch sme sa nesklamali. Naopak, každý deň od všetkých veliteľstiev dostávame len samé chvály o nich.“ Bola zriadená elitná 13. letka, ktorá bola zaradená k najelitnejšej formácii nemeckých stíhačov. Slúžili v nej len ozajstné esá Luftwaffe a hocikto sa do nej nedostal. Až do svojho odvolania z frontu vykonala 13. letka asi 2 000 operačných letov a bolo jej Nemcami priznaných 207 zostrelov, pričom sama prišla len o 7 pilotov. Nemeckí spojenci si letcov 13. letky vážili, mnohí z nich boli vyznamenaní Železnými krížmi I. a II. triedy, ako aj Nemeckým krížom v zlate. Slovenská účasť na tejto vojne bola však viac-menej symbolická, čo potvrdzujú hlavne straty Slovákov na tejto vojne. Straty k 20. marcu 1944 boli: 1179 mŕtvych, 2969 ranených a 2719 nezvestných. Aj napriek tomu, že slovenskí vojaci sa ukázali ako schopní bojovníci, vojna so Sovietskym zväzom narážala od začiatku na odpor nielen v širokých vrstvách obyvateľstva, ale aj v armáde. Nespokojnosť bojovať proti slovanským bratom mnohokrát u vojakov končila prechodom na sovietsku stranu, mnohí z týchto vojakov potom boli vycvičení na partizánske akcie a neskôr (august 1944) zosadení na slovenské územie.
|
|
|
